Rusíni-Ukrajinci ako národnostná menšina na Slovensku patria k ukrajinskému etniku na Zakarpatsku, ktorého západná časť, Prešovský kraj, je v súčasnosti integrálnou súčasťou Slovenskej republiky. Ich bezprostrední susedia i oni sami sa po stáročia nazývali Rus’kymi, Rusínmi, Rusnakmi, Uhrorosami, Karpatorosami, Malorosami a Ukrajincami. Žili kompaktne vo viac ako 270 obciach v úzkom páse na južnej strane Karpát, dlhom asi 350 km, od ľavostranných prítokov Tisy (Zakarpatská oblasť Ukrajiny) po rieku Poprad na západe Prešovskeho kraja Slovenskej republiky (na severe tento región hraničí s Lemkivščinou v Poľsku, kde Lemkovia-Ukrajinci kompaktne žili aj pred akciou Visla).
Pod tlakom asimilácie sa počet Ukrajincov na Slovensku neustále znižuje. Kým v roku 1846 tu žilo 187 321 Rusínov (t. j. Ukrajincov), pri poslednom sčítaní v roku 2011 ich bolo len 40 912 (Rusínov a Ukrajincov spolu).
Najpočetnejšou a najreprezentatívnejšou organizáciou je Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky (ZRUSR, členská základňa – približne 3 000 osôb). Predsedom Ústrednej rady SRUSR je Pavol Bogdan. ZRUSR organizuje také ústredné kultúrne podujatia (atak ich nazývajú), ako sú súťaž deklamátoriek Iryny Nevyckej „Struny srdca“, Festival dramy a umeleckého slova Alexandra Duchnoviča v Prešove a Medzilaborciach, Festival folklóru Rusínov-Ukrajincov Slovenska v Kamienke, Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska vo Svidníku, piesňový festival „Na krídlach melódií“ v Humennom, Festival duchovnej piesne v Snine, prehliadku ľudových piesní „Makovická struna“ v Bardejove a Prešove a „Nezabudni na svoju kolísku“ (cyklus 5 programov v rôznych častiach Prešovského a Košického kraja).
ZRUSR vydáva dvojtýždenník Nove žytťa (vychádzajú od roku 1951, šéfredaktor Miroslav Iľuk), mesačník pre deti Veselka (vychádza od roku 1951, do roku 1968 pod názvom Pionierska gazeta, šéfredaktor Ivan Jackanin), Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku vydáva literárny, umelecký a publicistický časopis Dukla (vychádza od roku 1952, šéfredaktor Ivan Jackanin).
Vo Svidníku je Slovenské národné múzeum – Múzeum ukrajinskej kultúry (to je teraz jeho oficiálny názov, riaditeľ Jaroslav Džoganik), materské školy s vyučovacím jazykom ukrajinským, základné školy s vyučovacím jazykom ukrajinským a triedy s vyučovacím jazykom ukrajinským v Jarabine, Ubli a Prešove. V meste Prešov sa nachádza stredná škola (Gymnázium Tarasa Ševčenka, riaditeľ Igor Andrejčák). Vo Svidníku a Košiciach pôsobia kluby ukrajinského jazyka, v Bratislave je ukrajinská nedeľná škola. Ukrajinský jazyk sa vyučuje na Katedre ukrajinistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, kde študenti študujú odbory prekladateľstvo, slavistika a vysokoškolská pedagogika.
V Košiciach pôsobí pri Regionálnej rade ZRUSR ukrajinský amatérsky ľudový zbor „Karpaty“ a mužská spevácka skupina „Poľana“. V Bratislave pôsobí Slovensko-ukrajinská spoločnosť a Hudobno-dramatický súbor Tarasa Ševčenka (od roku 1971). V rusínsko-ukrajinských obciach Prešovského a čiastočne Košického kraja pôsobí niekoľko desiatok amatérskych folklórnych skupín, speváckych skupín a ľudovoumeleckých súborov.
Z Košíc sa vysielajú rozhlasové a televízne programy v ukrajinčine.